Príbeh o ročných obdobiach

Príďte sa pozrieť, čo je v čarovnom kufríku teraz!

Chcete vedieť, odkiaľ zelený kufor pochádza a čo sa v ňom nachádza? Prečo je taký dôležitý pre vás ľudí, pre nás zvieratá, pre všetky rastliny a všetko živé na Zemi?

Nová rozprávka v každom ročnom období

Z čarovného úkrytu Zeleného kufríka vytiahneme s Bertoldom v každom ročnom období jednu skvelú rozprávku. To bude rozprávka daného ročného obdobia. Popros mamu, otca, babičku alebo dedka, aby ti ju prečítali.

Môžete si ju dokonca vypočuť kliknutím na tlačidlo prehrávania.
Naučte sa príbeh, popustite uzdu svojej fantázii a tvorte! 🙂

Vypočuj si príbeh jesene!

Ak si chcete vypočuť príbeh, stačí kliknúť na tlačidlo prehrávania

Lesné dobrodružstvo BoriBariho a Bertolda

Jedného krásneho jesenného dňa sa Bertold práve prechádzal v obrovskom lese vedľa panstva a kopal do opadaného lístia. Zrazu sa z davu lístia vzniesol jeden zvláštny, obrovský, žltý list a priletel priamo k Bertoldovej tváričke.

– Páni, ty si ale nádherný list! Ukážem ťa BoriBarinovi – a už aj utekala za svojím malým kamarátom.

BoriBari s nadšením skúmal Bertoldovo dielo.

– Hm. To je naozaj výnimočný, čarovný list. Pozri sa! Je na ňom odkaz – ukázala BoriBari – poďme si rýchlo sadnúť sem do tieňa stromu a prečítam ho.

Vážený nálezca!

Prosím, zahraj sa so mnou! Až sa naša hra skončí, zistíš, kto som a prečo ťa prosím o pomoc!

„Ten nápis zmizol!“ – zvolal Bertold. „Čo máme robiť?“

Pozri sa tam! Práve teraz tam niekto píše! – prekvapene zvolala BoriBari a hneď začala čítať riadky.

1. Zhlboka sa nadýchni!

Bertold a BoriBari sa na seba pozreli a potom naraz – Hmmm – tak silno sa nadýchli, že sa im až vypučili brušká.

– Ach, aké svieže a čisté! – nadšene zvolal Bertold. – Voní po daždi. Čo je na tom také skvelé?

– Listy stromov na tom pracovali celé leto. Čistia nám vzduch, potichu, každý deň, – odpovedal BoriBari.

V tom momente sa na liste objavila nasledujúca veta.

2. Teraz len potichu otvor oči a počúvaj!

– Ťuk-ťuk-ťuk! Kto je tam?

– To je ďateľ! – zašepkal Bertold vzrušene.

– Aj ja počujem štebotanie. Pozri, sýkorka a červenohlávka. Spievajú úžasne. To musí byť pre ten strom skvelé, keď sa každé ráno prebúdza pri takejto hudbe, – usmiala sa BoriBari.

– Pozri, tam beží veverička! Už zmizla medzi konármi. Myslím, že tam býva! Tento strom je ako viacposchodový dom! – zasmial sa Bertold.

– To je ale domov! – žasla BoriBari. – V jeho korune žijú vtáky, v dutine veverička a pod kôrou chrobáky.

Na liste sa v tom momente objavil ďalší riadok.

3. Zisti, v čom som najsilnejší?

– Kde je strom najsilnejší? – zamyslel sa Bertold. – Pri kmeni? Na najhrubšej vetve?

BoriBari prešiel rukou po krivých koreňoch, ktoré vykúkali zo zeme.

– Myslím, že je to tu dole. Práve korene udržujú strom aj v najsilnejšej búrke. Zapúšťajú sa do zeme a ukladajú si každú kvapku vody.

Bertold opatrne odhrnul lístie medzi dvoma veľkými koreňmi. A vtedy to uvidel…

V malej priehlbine, akoby v hniezde, boli zoradené lesklé, hnedé žalude. Každý z nich mal malý klobúčik s drobnou stopkou na vrchole.

– Ale… veď to sú žalude!

„Ten list poslal starý Tölgyapó,“ zvolal šťastne Bertold.

V tom momente sa objavili posledné riadky.

– Áno, áno. Toto sú moje poklady: moje malé semienka. Už som starý, rovnako ako moji priatelia, s ktorými nás spolu zasadili. Príroda potrebuje veľa-veľa nových stromov.

Zasaď ich a staraj sa o ne, aby zo semienka vyrástol výhonok, z výhonku stromček a z neho silný strom.

O sto rokov, keď si dvaja dobrí priatelia oddýchnu pod korunami stromov, ktoré poskytujú tieň, iný dub bude niekomu rozprávať príbeh, tak ako teraz ja tebe.